dennik SME - tie prave noviny
home
ui42 - robime veci lepsie
Vstup zdarma
Ateliér S+M+L-XL Kov a šperk
1. apríl 1999 / 17.00 hod.

Mariana BOLDIŠOVÁ
Mark A. BROGAN
Lucia HAJDINOVÁ
Lucia HANESOVÁ
Jakub JANIGA
Sylvia JOKELOVÁ
Jana MACHATOVÁ-ČIMOVÁ
Alžbeta MAJERNÍKOVÁ
Danka MLÁDENEKOVÁ
Soňa NÉMETHOVÁ
Věra NOVÁKOVÁ
Juraj NOVOTNÝ
Lucia ORESKÁ
Martin POTAŠ
Katarína PUCHEROVÁ
Ján SAJKALA
Daniela ŠUBERTOVÁ
Monika VANČOVÁ

Anton CEPKA
Matúš CEPKA
Karol WEISSLECHNER

 
MIESTO PRE
Docenta Karola Weisslechnera, akad. arch.
vedúceho ateliéru S+M+L-XL Kov a šperk
na VŠVU v Bratislave

Múzy nevzývam

Ste známy svojimi všestrannými výtvarnými aktivitami - venujete sa návrhom v sfére architektúry, scénografie, výstavníctva, grafického dizajnu - a v neposlednom rade aj šperku a objektu. Okrem toho pedagogicky pôsobíte. Ovplyvňuje práca so študentami vašu vlastnú tvorbu?
Priamo moju tvorbu nie, ale komunikácia so študentami ma núti sústavne na sebe pracovať, študovať, sledovať dianie na medzinárodnej šperkárskej scéne a to samozrejme vplýva na moju prácu. Ja ale riešim svoje vlastné výtvarné programy.

Pociťujete generačný rozdiel medzi vami a vašimi študentami?
Ani nie. Generačný rozdiel (možno si to namýšľam) nevnímam, skôr pociťujem v určitých momentoch názorové rozdiely - v pohľade na život, každodennosé... Keď si ale spätne premietam svoje študentské roky, je to stále rovnaké. Každá generácia opakuje tie isté roztopaše, smútky i radosti ako tá predošlá, len v inej forme. Teraz som v situácii, keď mám vzácnu možnosť sprevádzať vás určitým úsekom života a svoj vklad vidím v tom, že sa snažím pootvoriť vám čo najviac dverí, cez ktoré ale musíte napokon prejsť sami.

Ako čerpáte energiu?
Energiu čerpám z vesmíru, ale možno práve aj zo stretnutí so študentami. Funguje to asi vzájomne. Niekedy vyčerpáte vy mňa a určitým spôsobom sa nabijete.

Čo pre vás znamená rituál?
Veľa. V každodennom živote sú momenty, ktoré sú rituálmi, pravidelne sa opakujú a dávajú mi pocit určitého poriadku. Začína to pri rannom jogurte a čaji, predpoludňajšej káve, až po nočné hodiny... Aj nosenie šperku je určitým rituálom. Šperky nosím rád.

Ako je to s pracovným rituálom - vzývate múzy?
Nevzývam múzy v tom zmysle ako niektorí študenti, čo čakajú na múzu, ktorá odkiaľsi priletí. Ja si myslím, že tvorba je tvrdý pracovný proses, pri ktorom vznikajú nové veci možno aj s asistenciou múzy, ale v podstate ide o výsledok sústredeného hľadania, tvorivých pochybností - hodín práce, keď sa myšlienky zhmotňujú v kresbách až ku konkrétnym materiálnym objektom.

Aký vzťah máte ku gýču?
Kladný. Mieriš isto na to, že sa objavuje v niektorým mojich prácach, kde ho citujem, samozrejme s ironickým podtónom.

Predstavte si, že sa píše rok 2655. Idete po ulici a oproti kráča žena, ktorá ma na sebe šperk. Ako vyzerá? (Ten šperk).
Myslel som, že tá žena. Tá by mohla byť tiež zaujímavá. Asi by bola dokonale vyklonovaná, ale práve tým nudná. Šperk bude isto z nových materiálov a tvaroslovie bude odzrkadľovať dobu. Z môjho pohľadu je šperk odjakživa komunikačným objektom a v druhom rade je zrkadlom doby. Takže vráťme sa k tej žene z roku 2655: jej šperk je asi takým istým prekvapením pre nás, akým čudom by bol dnešný umelecký šperk pre súčasníka z roku 1343.

Ďakujem za rozhovor.

Pre Šmé SYLVIA JOKELOVÁ
(absolventka ateliéru Kov a šperk
)

---> emajl
ui42 Yeti na snehu Profesia