JAKUB JANIGA
(1972, 5. ročník)
TÉMA: OBJEKT NA TELO
nerez

Čo robí šperk šperkom?
Šperk je pre mňa komunikáciou medzi objektom a jeho nositeľom v rovine fyzického kontaktu. Telo nie je len pasívnym nositeľom, ale práve svojimi schopnosťami a charakterom sa objektu prispôsobuje. Sťahuje sa, rozťahuje, vypína, cíti existenciu objektu vo svojom priestore. Vo vlastnej krajine mu poskytuje miesto pre vzájomnú komunikáciu. Toto je však len jeden z obrovského množstva osobných pohľadov na existenciu šperku v súčasnosti.

Kde je hranica nositeľnosti šperku?
Súvisí to s tým, čo za šperk vlastne považujeme. Môže ním byť objekt či subjekt, ktorý nie je v priamom fyzickom kontakte s ľudským telom; nositeľnosť z môjho pohľadu nie nie je podmienkou.

Kedy a ako si zistil, že sa môžeš prostredníctvom šperku vyjadriť?
Myslím si, že to bolo v roku 1994 na šperkárskom workshope v Kremnici, kde témou bol dialóg s prírodou. Reagoval som akciou, kde sa moje telo stalo šperkom (objektom) v prírode, osobnou výpoveďou, vyjadrením.

Na akom mieste (tela) nosíš šperky?
Jediným šperkom na mojom tele je môj svadobný prsteň.

Na aké miesto (tela) robíš šperky?
Všade tam, kde mi telo na to poskytne svoj priestor.

Ako ťa ovplyvňuje priestor, v ktorom žiješ?
Priestor je inšpiráciou, východiskom, či už je to priestor tela, alebo mimo neho.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Jakub Janiga je členom občianskeho združenia ZOOM-ART