ISLAND 1998
Island bol pre nás už dlho tajomným miestom, o ktorom sme toho veľa nevedeli,
no niečím nás priťahovalo. S myšlienkou obzrieť si Island sme sa pohrávali už
pred tromi rokmi, keď sme sa nakoniec vybrali do Nórska, keďže to bolo podstatne
lacnejšie. V jeseni minulého roku sme sa nakoniec rozhodli, že teraz alebo nikdy,
a tak sme sa po niekoľkotýždňovej príprave ocitli traja kamaráti (Ďuro, Libor
a Maťo) 3.júna tohto roku v lietadle spoločnosti SAS, ktoré letelo z Viedne
do Kodane. Príprava spočívala v čítaní islandských ság, turistických sprievodcov,
chodení po horách, robení kľukov, zarábaní peňazí, zháňaní informácii po Internete,
písaní emajlov, zháňaní sponzorov, nákupe výstroje, leteniek, liekov až po psychickú
prípravu pri pohárikoch whisky. Zrejme sme sa pripravili tak akurát, lebo výlet
to bol skvelý a návrat do vlasti nie najradostnejší.
Poďakovanie
Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám pomohli počas príprav, pobytu na Islande a po návrate. Predovšetkým Ivanovi Hanzlíkovi za stan, Robovi Mrázovi za trpezlivosť vo firme, Jurajovi Ulickému za rukavice, Martinovi Črepovi za rady o fotení, slečne Janke Kabátovej zo spoločnosti Slovkaufring s.r.o. za filmy zn. KODAK, pani Čaplovej z Islandského konzulátu za informácie z prvej ruky, predavačom predajní Yak&Yeti a Tatrasport za rady o výstroji, Jožovi Krasuľovi za životnú múdrosť, spoločnosti ui42 za webserver a príjemnú pracovnú atmosféru, pánovi Zemanovi za napísanie peknej knihy o Islande, Martinovi Šútovcovi za skvelé obrázky, Petrovi Papulovi za neúnavné skenovanie fotografií a úpravu obrázkov, vydavateľom časopisov National Geographic a GEO za inšpiratívne fotografie, spoločnosti OPAL za nepostrádateľné pelendrekové cukríky, Johnymu Walkrovi za živú vodu, pani Line Jónsdottir z ostrova Flatey za chutné ryby a vajíčka, Gudrun z Mývatn za jej krásu a priateľskosť, Martine Mauss za veselosť, Murphymu za dohľad, všetkým Islanďanom, ktorých sme stretli, za ich pohostinnosť, úprimnosť a srdečnosť, ako aj všetkým našim príbuzným, kamarátom a známym, ktorí by tam boli najradšej s nami.
Obzvlášť sa chceme poďakovať našim rodičom a priateľkám Andree, Dane a Tereze, ktoré nám pomohli najviac. V neposlednej rade všetkým tým, ktorí prispeli k tomu, že môžeme cestovať do končín, o ktorých sme mohli za boľševika len snívať.