SKAFTAFELL (23.6.1998)
Znovu sme prešli niekoľko sto kilometrov a sme na druhej strane najväčšieho
európského ľadovca Vatnajökull. V Skaftafelli. V najhoršom zo všetkých kempov!!!
Ale inak fajn. Z každej strany jeden veľký ľadovec
a pod každým jedna Jökullsá. To je všeobecný názov
pre ľadovcovú rieku, ktorá zvyčajne nečakane mení koryto a prietok, a tak sa
ani neopláca ju nejako pomenovať. Jökulls je na Islande desiatok. V Skaftafelli
nie sú žiadne ovce, zato sú tu stromy - naozajské brezy, jedna je tu dokonca
taká, ako bývajú u nás. Skaftafell je kvôli týmto stromom národný park. Je to
totiž oblasť Islandu izolovaná Jökullsámi, a tak odtiaľ vyhnali ovce a čuduj
sa svete, narástli im tu krpaté brezy. Je tu pekne ale príliš rušno. Turisticky.
Vyliezli sme na kopec medzi ľadovcami - Kristínartindar. Dostali sme sa dosť vysoko, keď sa Ďurova noha (horský program pre neho skončil) a Maťo rozhodli vrátiť. Libor pokračoval, beťár (toto slovo Ďuro použil, lebo ho nenapadlo žiadne iné, vhodne popisujúce nerozumnosť jeho počínania,
priam pekelne totiž fúkalo). Ďuro s Maťom ho zdola istili (držali mu palce, aby
ho nesfúklo) a on to dokázal. Vyliezol na náš prvý vrchol na Islande. Vraj tam
fučalo a bolo čosi vidieť. Potom nám postupne zdola poukazoval všetko, čo videl.
Výlet bol fajn, videli sme ďalší slávny vodopád - Svartifoss
- a sympatickú chalúpku. Maťo s Liborom si posedeli
na lúke, Ďuro v chalúpke. Keď začalo pršať, prišli za ním. Mimochodom, s tým
fúkaním. Hore fúkalo riadne, tu nefúkalo. Teraz tu fúka riadne, hore sa už asi
nedá existovať. Aj trocha prší (ale to od Askji vlastne stále). Nuž, včera naše
stany odolali dažďu, zajtra ráno sa uvidí, či odolajú aj víchrici.
Noc v Skaftafeli bola nakoniec viac než veterná.
Už po hodine fúkania to polovica kempu zabalila a poskladala stany. Maťov stan
bol v pohode. Liborov stan vzdychal a postupne sa skladal, až konečne o štvrtej
ráno praskol jeden úpon. Takže sa konala náhla oprava a musel sa k stanu priviazať.
Zvyšok noci strávil so šnúrou na ruke, ktorou vyrovnával poryvy vetra. Veľmi
sa nevyspal. Ďaľší negatívny bod pre Skaftafell.
Skógar
Ale inak fajn. Z každej strany jeden veľký ľadovec
a pod každým jedna Jökullsá. To je všeobecný názov
pre ľadovcovú rieku, ktorá zvyčajne nečakane mení koryto a prietok, a tak sa
ani neopláca ju nejako pomenovať. Jökulls je na Islande desiatok. V Skaftafelli
nie sú žiadne ovce, zato sú tu stromy - naozajské brezy, jedna je tu dokonca
taká, ako bývajú u nás. Skaftafell je kvôli týmto stromom národný park. Je to
totiž oblasť Islandu izolovaná Jökullsámi, a tak odtiaľ vyhnali ovce a čuduj
sa svete, narástli im tu krpaté brezy. Je tu pekne ale príliš rušno. Turisticky.
