SKÓGAR (24.6.1998)

NEVER WASH YOUR HANDS, YOUR PINGUR IS CLEAN

Povedal dnes Maťovi opitý Islanďan na záchode počas miestnej farmárskej oslavy, kam sme sa nejako dostali. Bolo to v Skógare, pod známym vodopádom Skógafoss. Veľkým a pekným. Prišli sme sem zo Skaftafellu po veternej noci. Cesta po južnom pobreží bola skvelá. Vysoké útesy porastené zelenou trávou a machom. Z vysokých útesov stekajú vodopády úzkymi kaňonmi. A pod vodopádmi sú malé farmy s bielymi domčekmi s červenými strechami. Okolo domov zopár stromov. Výborné. Podobne to vyzeralo aj vo Víku - mestečku, kde sme sa cestou zastavili. Akurát tam bolo ešte aj veľká čierna pláž s obrovskými vlnami a kostolík nad mestečkom. Nuž a po Víku prišiel Skógar, kde sme čakali znovu spústy otravných turistov. Namiesto toho sme v kempe pod vodopádom našli len zopár stanov a v jednom z nich sympatickú Nemku - Martinu, ktorá na Islande dojí kravy. S ňou sme strávili celé popoludnie až do skorého rána.

Včerajšia party bola výborná. Oslavovalo sa 90 rokov miestneho farmárskeho spolku a 70 rokov miestneho ženského spolku. Podávala sa chutná jahňacina so zemiakovým šalátom. K tomu sa podával oranžový alkoholický koktail a čapovalo pivo. Využili sme všetky možnosti. Keď sa Islanďania dostali do nálady, zapálii vatru a spievali islandské dumky, tancovali valčíky a polky. Dážď nikomu neprekážal. Islandské party vyzerajú presne ako v Zimnici (film islandského režiséra Thora Fridrikssona). Vonku bolo samozrejme aj po polnoci jasno.

ZLOŽENIE ĽUDÍ NA PARTY

Bolo to skvelé. Okrem známych slovenských hraunistov tam bol Belgičan a spústa starých a mladých pripitých Islanďanov. Asi pol hodiny po začatí oslavy jeden Islanďan už spokojne ležal opitý v tráve. S nami sedel ešte nemecký amatérsky islandológ - presnejšie železničiar, ktorý bol fascinovaný Islandom. Viedli sme s ním zasvätené diskusie o ságach, Laxnessovi a Fridrikssonových filmoch. Pomaly sa to dostalo na úroveň, keď sa hovorilo o tom, že ktorá postava z Laxnessovho Islandského zvonu pripomína ktorú postavu zo ságy Edda. Celá diskusia vzbudzovala úžas v Martine - poslednom členovi našej skupiny. Tá pre zmenu dojila kravy a čistila maštale na farme pri Selfosse. A mala z toho potom písať záverečnú prácu k ukončeniu štúdia. Dobre sme sa všetci spolu pripili. Na Islande!

BELGIČAN

Bol to bankový úradník, ktorý sa rozhodol jazdiť po Islande na bicykli, ktorý si priviezol z Belgicka. Po príchode zistil, že nemá správny typ bicykla na islandské cesty, tak si chcel prenajať ten správny. Zistil, že prenájom je drahý, tak si kúpil ďaľší bicykel. Naložil naň batožinu a išiel do Modrej lagúny (obľúbené turistické miesto medzi Reykjavíkom a Keflavíkom). Prišiel na to, že má priveľa batožiny a s bicyklom sa jazdiť nedá. Tak má teraz dva bicykle v Reykjavíku. Pridružil sa potom k nejakým Američanom a zdieľal s nimi auto do Skógaru. Tam zistil, že mu došli potraviny a nebol tam žiaden obchod. Jeden deň preto strávil cestou autobusom do Víku a spät do najbližšieho obchodu. Po návrate venoval svoj zvyšný polliter alkoholu recepčnej, aby odľahčil svoju batožinu, a večer sme sa stretli na párty, kde sme museli kupovať drahé pivo. Ako vrchol všetkého sa mu pokazil fotoaparát, keď bol schopný fotky nafotiť, ale film sa nedal navinúť späť. Dal si ho v Reykjavíku opraviť, ale ďaľší film dopadol takisto. To bol zhruba jeho prvý týždeň na Islande.

Posledná pešia túra bola iba taká prechádzka - nejakých 25-30 kilometrov, ale bez ruksakov. Ďuro nebol kvôli svojej zlej ľavej nohe. Polovica cesty viedla okolo rieky, kde bol vodopád asi každých 100 metrov, jeden krajší ako druhý. Skógafoss na konci je iba šľahačkou na torte, tie ostatné sú aspoň tak dobré. Časť rieky viedla cez hlboký kaňon, všade zeleň, vtáky, ovečky. Nad riekou začali kamene a snehové polia až po chatu a priesmyk. Keďže boli mraky, do Thorsmorku sme nevideli, ale ani nás to veľmi netrápilo. Chata bola zatiaľ najhoršia, čo sme videli, našli sme tam zápis od Škótky Barbary, s ktorou sme sa o dva dni minuli. Po ceste späť sme stretli Belgičana z párty, ktorý s dvoma ruksakmi a úsmevom na perách pochodoval v ústrety ďaľším komickým príbehom.

MARTINA MAUSS

Slnko svieti a Martina odchádza za dažďom.

Reykjavík