HOFN (21.6.1998)

Konečne je 21.6.1998. Je totiž letný slnovrat a dnes o polnoci sa majú nahé mladé Islanďanky váľať v tráve. To je cieľ celej našej cesty. Všetky tie pochody, rybacina, horúce kúpele a iné veci sú len zámienkou k ozajstnému cieľu našej cesty. Je 21:20, zamračené, teplota vzduchu 14 stupňov Celzia a výška trávy 11cm. Ideálne podmienky. Ešte pojedáme syr a popíjame pivko, no o chvíľu už zaľahneme do vlastnoručne vyhĺbených jám. Libor asi hneď zaspí, lebo ráno o piatej naháňal opitého Islanďana v trenírkach. Ráno už máme nachystanú horúcu vodu bazénoch a čerstvé ryby v kadiach. Jój, ako sa tešíme. Mimochodom, celý dnešný deň sme presedeli v autobusoch a prešli takmer 500 kilometrov. Rýchlejšie ako by sme to prešli peši.

Pozn. Opitý Islanďan o piatej ráno sa bol práve kúpať v teplej podzemnej jaskyni v rámci putovania-pitia od severu na východ. A Libor mal skoré ráno, lebo sa skoro zobudil a išiel si dať príjemný ranný parný kúpeľ. Bol skvelý, len bol po ňom strašne hladný a ledva došiel späť do kempu. Dnes sme mali vôbec veľmi najedený deň, prvýkrát od neviem kedy sme sa slušne prejedli. Sendviče na všetky spôsoby.

PONDELOK (20.6.1998)

Dali sme si jeden z príjemných Isafjordurských dní. Síce v Hofne, ale mal všetky správne prísady. Ráno plaváreň a horúce bazény, na obed varená čerstvá ryba, chutné osie hniezda zo supermarketu, káva v termoske. Večer sme presedeli v miestnej reštaurácii a pozerali Majstrovstvá sveta vo futbale. Počasie je ospalé, unavené, okolo nás je biela tma a deň tomu zodpovedal.

RYBÁRSTVO

Najviac času sme strávili v prístave pozorovaním života. Stretli sme islandského inšpektora, ktorý nám poskytol hojnosť informácii zo svojich 39 rokov na mori. Úspešne sa prepracoval od pozície kuchára cez dôstojníka až na kapitána a majiteľa lode. Potom loď predal a robí inšpektora. Môže to byť celkom dobrá robota, ale práve sa vrátil z viac ako 100 dňovej plavby do Kanady, čo sa nám zdá byť priveľa. Pred sebou mal iba krátku 3 dňovú plavbu.

Rybárstvo je ešte stále nebezpečným povolaním - v prístave strašila časť vraku faerskej lode spred troch rokov, v ktorom zahynuli traja námorníci. Pred šiestimi rokmi tu zahynulo deväť námorníkov. Zdá sa, že pamätníky obetiam mora majú vo všetkých prístavoch svoje opodstatnenie. Aj keď je to v súčasnosti podstatne bezpečnejšie vďaka GPS (General Position System - to si určite kúpime), záchrannym odevom umožňujúcim prežitie na nejakých desať hodín, čo je v tunajších vodách slušný výkon. Teda okrem tučných námorníkov s tulením tukom, ktorí plávajú po stroskotaní jedenásť kilometrov na breh (ozajstná príhoda, normálny človek totiž vydrží v miestnom mori len zopár minút).

Lode sú všelijakých veľkostí. Je tu veľa malých, rýchlych člnov s jedným človekom na palube. Okrem nich je veľa (aspoň tu) zhruba 20-30 metrových člnov s 6-9 člennou posádkou. Podľa inšpektora, najdlhšie lode na ktorých jazdil, mali okolo 75 metrov, čo tiež nie je veľa. Malé lode sú dosť rýchlejšie (50 km/hod), väčšie robia okolo 20 km/hod.

Skaftafel