MORDOR (6.6.1998)

Flókalundur 18:25

Začíname stopovať smer Isafjordur, keďže autobus, na ktorý máme lístok, ešte nepremáva. Našťastie premáva od pondelka (o dva dni) a nie od 15.6. ako nás strašili. Podľa informácií, ktoré sme dostali v Reykjavíku, mal premávať už od 1.6. Nuž, chybička sa vlúdi. Takže máme pred sebou 120km bez dopravného prostriedku. Pri frekvencii áut sa tešíme na autobus v pondelok večer. Na obed sme si varili platesu od tety Liny. Ďuro ju skvelo ošúpal, Maťo uvaril a Libor to celé prespal. Platesa vo vývare z platesy bola skvelá, vrátane vývaru z platesy so zemiakovou príchuťou ako vedľajšieho produktu. Bolo toho málo. A to nám teta Lina ponúkala dve platesy. Na večeru zrejme budeme mať dvoch smiešnych (kolibrík skrížený s kiwi a papagájom) vtákov, ktorí tu štebotajú na križovatke, a ich vajcia.

Konečne sme si vyšli aj trochu do kopcov - urobili sme výlet do nejakej rokliny s fosíliami. Tie sme síce našli až nakoniec, ale našli. Roklina bola fajn, bolo teplo a na suchom machu sa skvele leží. Liborova geologická duša sa začína uspokojovať, v jeho vrecku sa zbierajú kryštály z Flatey a čakajú na bračekov z ďaľších lokalít.

O hygienu sa človek na Islande obávať nemusí. Asi 500 metrov od nás je jazierko s prírodnou teplou vodou asi 5 metrov nad morom. Typické islandské klišé. Bolo tam síce dosť zelenej bačoriny, ale vylihovalo sa tam lepšie ako v bazéne v Reykjavíku. Jazierko bolo vyrobené umelo, z neďalekého vrtu s teplou vodou tiekla voda rúrou do diery v skalách obloženej kameňmi. Neďaleko síce bolo aj normálne kúpalisko, no miestne dievčiny v lokálnom hoteli nám vraveli, že ony chodievaju do jazierka. My sme samozrejme dúfali, že tam aspoň jednu stretneme.

O 10km ďalej

Nič nezastavilo, tak sme sa vydali na večernú prechádzku do Mordoru. Mordorom sme pomenovali pohorie v Západných fjordoch severne od Flókalunduru. Veľmi nám to totiž pripomínalo krajinu z Tolkienovej ságy "Pán prsteňov" - svojou bezútešnosťou, a chladom. Keď sme vyšľapali asi 500-600 výškových metrov, postavili sme asi o 01:30 tábor. Kúsok od nás je zamrznuté pleso a je celkom slušná kosa - nepodarilo sa nám dostať vodu do varu. Každý vyfasoval dvojitú dávku vitamínov, preventívne Paracetamol, dvojitú vodku a skoro najteplejšiu variantu nočného oblečenia zahŕňajúc čiapku na hlave. Bude výborná noc. ...

Dynjandi

Bola. Nasledoval deň, keď sme chodili akoby po Mesiaci a sem-tam okolo nás prešlo auto a nezastavilo. A ubúdali nám pochutiny v baťohu. Potom sme po chvíli prišli k Dynjandi, kde sme si chceli dať pivo a stretnúť nejakého domorodca. Dynjandi je pritom len veľký vodopád (foss) kúsok od mora. Pekné, akurát do najbližšej dedinky bolo ešte 22km. Dynjandi je pre nás celkom dobrá nádavka. Vzhľadom na to, že za posledných 24 hodín sme prešlapali skoro 40km cez Mordor, je to úplne pochopiteľné.

Nakoniec to vôbec nie je zlé. Mordor je za nami, sme v osade Borg a Libor vykrikuje, že mu je horúco v stane a v spacáku (20:45). Horúco mu je, lebo má úplne spálenú tvár a ruky, dosť nepredpokladaný zážitok na Islande. Maťo sľubuje, že zajtra si (konečne) dá nové trenírky. Možno už dnes. Asi pred hodinkou sme mali nedeľnú večeru (je nedeľa). Výbornú. Jednu konzervu jeleňa, naozajskú hotovú polievku s knedlíčkami (2 druhy knedlíčkov), čaj s keksíkmi, čo nám dali dobroprajní domorodci, keď sme im vysvetlili našu situáciu. Ešte asi bude párty (keď Libor zaspí). Párty nazývame večerné pochlipkávanie kvapiek whisky v spacákoch. Party sa už zúčastňuje aj Libor, len vodka pomaly končí. Už je nám všetkým horúco. Ešte Maťo si prepicháva otlaky a má chuť si urobiť kurz kapitána Korkorána, ktorý nebojácne obcestoval celý svet. Vietor začína pofukovať, na mori sú dosť veľké vlny, uvidíme, ako bude zajtra. Večer by mal ísť autobus do vytúženého Isafjorduru (možno). Včera v noci bolo až moc teplo, dnes skúšame ľahšiu variantu. A to sme spali skoro najvyššie, ako sa dalo.

Vodič už o nás vie. Domorodci z miestnej osady mu telefonovali. Je to ich známy. Domorodcami máme na mysli inžinierov miestnej hydroelektrárne, ktorí obývajú tri milé domy v náhernom fjorde aj so svojimi rodinami. Jedna z rodín bola v Prahe, takže máme ich sympatie. Doplnili naše chudobné zásoby pochutín. Jááj, pri troch domoch bolo veľké detské ihrisko s veselými deťmi a psom. To sme ešte netušili, že je to na Islande samozrejmosť.

V Mordore sme objavili tri pravidlá :
1. Vždy, keď vyzerá, že cesta dosahuje vrchol, objaví sa za ním ďaľšie stúpanie.
2. Vždy, keď to vyzerá na jazero, tak tam nie je a o 100m vyššie to vyzerá, že jazero je.
3. Nič nepomáha aby človek neveril, že pravidlo 1. občas neplatí. A vždy sa zmýli.

Isafjordur