ÍSAFJORDUR (8.6.1998)

ŽUŽLANIE TRESKY

Čo platilo včera, už neplatí. Chystáme sa na veľmi studenú noc. More nezamrzne, keďže je slané. My sme pred chvíľou žužlali suchú tresku so slaným maslom a tak snáď tiež nezamrzneme. Konečne Maťovi smrdia prsty rybacinou a dnes sme takmer pohladkali puffina-papuchalka-papuliaka. Na opačnom brehuu fjordu (Ísafjordur) sú už zasnežené kopce Hornstrandiru. Takže vyzerá to tak, že už sme si zvykli na Island (aj na seba) a ozajstné putovanie začína. Je 1:00, zamračené, viditeľnosť asi 500m, teplota asi 5 stupňov Celzia. Kamaráti sa vydali niekam za Hygienou. Už sme späť a ide sa na párty.

Islanďania si dnes vylepšili našu mienku o nich. Autobus konečne išiel a robil nám celodennú exkruziu, keďže nás najprv viezol späť a až potom tam. Takže Mordor sme prešli už tri razy. Puffini boli na Látrabjargu - ďalšie najzápadnejšie miesto Európy. Okrem umelých puffinov, ktorí sú úplne blbí, lebo sa neboja, tam bolo ešte Grónsko - ak sa teda v azimute 320 stupňov nachádzalo.

Po ceste bolo aj výborné múzeum - so starým lietadlom Aeroflotu a množstvom domácich nástrojov. O lietadle bola dobrá príhoda, len je zima na písanie, niekto neskôr. Keďže bol prvý deň sezóny, po ceste späť nás v múzeu napojili kávou a koláčmi. Neboli sme jediní zúfalci, ktorí verili cestovnému poriadku spoločnosti BSÍ Travel - cestou sme zobrali Škótku Barbaru, ktorá ide okolo sveta. A na autobus čakala 4 dni.

Je 01:00 a islandské deti hrajú basketbal na ihrisku pri nás, keďže sme vedľa školy. A pofajčievajú, keďže sa dostali do zlej spoločnosti (citujem mladého Islanďana Ivara). Vonku sú 4 stupne. Objavili sme prvý tunel - má 6 km, v strede križovatku a inak úplne rovný. Vyzerá to v ňom ako v bani. Už sme sa udomácnili v Ísafjörđure. Spali sme dobre, sladko, až do 7.00, keď okolo nás začali kosiť trávu. Počasie sa napriek všetkým predpovediam nemení, iba také podozrivé obláčiky sedia miestnym haldám okolo pásov. Ryba (fiskur) sa ešte varí, varené zemiaky sú už hotové. Ako predjedlo sme mali chlebíky s kaviárom a Tuborgy (Tuborgy light - čiže niečo, čo sa síce na pivo dosť podobalo, ale doma by sme to pivom rozhodne nenazývali). Ide sa jesť. Tuším jedia aj miestni, lebo je okolo nás podozrivé ticho.

"Kúpalisko bolo dobré dneska, kamaráti," vraví Libor. A Maťo na to: "A Bakeri a maliarov treba napísať." Takže k tým maliarom. Na asi desať metrov vysokom prenosnom lešení maľovali dom. Lešenie malo pôdorys asi 150 x 250 cm. Kým sme v Bakeri s peknými dievčinami dojedli raňajky, presunuli sa trikrát doprava a ani raz nespadli. Jeden z nich raz zliezol z lešenia a zdvihol zo zeme papierik, ktorý zazrel z výšky a hodil ho do koša. Toto keď uvidíme na Slovensku, tak prestaneme cestovať po takýchto čudných krajinách. Ďalší si zapálil fajku a zápalku dal do koša, ktorý bol od neho asi 4-5 metrov

HMMM

Minuli sme Snaefellsjokul a vyzerá to tak, že minieme aj Drangajokull v Hornstrandire. Svieti slnko, no neexistuje žiadna dostupná doprava. Hm. Dnes sme si posedeli v reštaurácii, vypili kávu a viedli (prvý raz) reči o domove. A teraz so susedkou Škótkou vedieme reči o učených veciach (napr. práve teraz Libor o vesmírnej stanici Mir). V islandských krčmách môže byť tak draho a predsa neskrachujú asi len preto, lebo tam je teplo. Neskôr sme zistili, že zarábajú v piatok a v sobotu, a že z toho môžu pokojne zvyšok týždňa vyžiť. Je fajn sedieť dnu v teplúčku v koženom kresle, fajčiť fajku a pozerať von do zimy a pľúšte.

Dnes bol teda pokojný deň. Fabrika na sušené žraločie mäso, pozorovanie čajok a následné čistenie Maťa, krátke lifty, cintorín a asi 8-krát prehliadka mestečka. A chutný prístav. Jááj, v malom mestečku sme naďabili na tri obchody, v ktorých predávali CD-ROMy. Našli sme tam aj prenajímateľný Internet, takže sme ho použili. Pri platení nastal istý konflikt. keďže sme rozdielne ponímali ceny, ale nejako sme sa nakoniec dohodli. Pripájame sa postupne k tradičnej párty.

Skvelý deň.

Akureyri