FLATEY (5.6.1998)

Včerajšie trasenie bolo skutočne zemetrasenie. Podľa dnešných správ malo silu 5.3 Richterovej stupnice, epicentrum bolo 30km od Reykjavíku. Niekto má šťastie - vraj bolo najsilnejšie za posledných 30 rokov.

Stopuje sa tu na figu. Cestou na Snaefesjokull sme sa neopatrne odviezli do mesta Stykkisholmur a ďalej sme sa už nedostali. Najbližší autobus do správneho mesta pod Snaefesjokullom, ktorým je Olafsvík, ide v pondelok (t.j. o 3 dni), tak sme to museli zatiaľ vzdať. Takže cesta do stredu musí chvíľu počkať. Aspoň to bude načasované presne podľa knihy Julesa Verna "Cesta do stredu Zeme", kde hrdinovia našli správny vchod do stredu Zeme práve na dne krátera Snaefellsjokul na pravé poludnie v deň letného slnovratu, ktorý bude presne o 16 dní. Dúfajme, že bude svietiť slnko.

Autobusy tu slúžia na mnoho účelov. Okrem ľudí vezú aj poštu, sympatické mladé sprievodkyne, roznášajú noviny a fungujú ako pojazdná tel. ústredňa. Aspoň náš vodič stále telefonoval a raz prebral aj telefón pre Olafssona v treťom rade. Obľúbená zábava Islanďanov je jazdenie autom. Aspoň kým sme skúšali stopovať, tak okolo nás opakovane jazdili tí istí ľudia. Víťaza sme zazreli asi 8 krát - jazdil na žltej Vitare s vysokými kolesami, mal dve veľké antény a asi bol na diaľkové ovládanie, lebo stále jazdil dookola. Ostatní sa objavili iba asi 3-4krát, chodili si nás pravdepodobne obzerať. Zastavili iba dvaja dedovia v rámci akcie "Zastav svojho deda", u ktorých sa nepodarilo prekonať jazykové bariéry.

Zo Stykkisholmuru nás čakala cesta loďou do Západných fjordov Islandu. Ďalšia pekná Islanďanka, ktorá nám vpúšťala na loď, nám potvrdila, že sa oplatí stráviť chvíľu na ostrove Flatey. A veru oplatilo. Flatey je ostrov vtákov a rýb. Je tam spústa vtákov, vydávajú neustále rôzne zvuky: čajky vydávajú zvuky ako čajky, vtáky kríjá vydávajú zvuk "kríjá" a ešte sú tam vtáky, ktoré vydávajú zvuk ako veľká útočiaca mucha. Videli sme aj zopár papuláčov (aspoň sme si to mysleli, s odstupom času sa mi to nezdá veľmi pravdepodobné), asi len z lode, hoci niektorí z nás si myslia, že ich videli aj na brehu. Miestami (najmä na uzavretej východnej polovici ostrova) hniezdia kačice a husi - ich hniezda sú očíslované, asi to majú adresy.

Na Flatey žije zopár rybárov vo farebných chalúpkach. A ešte tam sušia ryby ako u nás seno. Pokus o kúpu jednej z nich nás zaviedol do bieleho rybárskeho domu, kde nám milá pani ponúkla, že nám nachystá nejakú chutnú rybu. Po krátkej prechádzke sme sa o 22:15 zastavili u tetky a tá nám podala dve krabičky. V jednej boli kúsky varenej ryby a rybacej pečene so zemiakmi a v druhej varené vajcia voľajákych vtákov. Zadarmo. Vraj nech sa jej chlapcom darí pri zajtrajšom love. Keďže bol piatok večer, tak sa Islanďania búrili - jazdili do kola po dedine na Zetore a chystali sa piť. Pitie sme prespali. Ešte tam je výborný kostol - namiesto krížovej cesty sú na stropoch maľby zo života ako lov rýb, robenie člnov, pasenie oviec.

Chlapcom tetky Liny sa zrejme na rannom love darilo, lebo po chutnej rybaco-vtáčej večeri a studenej noci, keď sme prespali západ aj východ slnka, sme sa zastavili u tetky Liny, ktorá nám najprv ukázala v atlase rýb, čo sme včera jedli (bolo to nafúknuté s ostňami a červeným bruchom, tuším lumpfish), a potom nám dala jednu (dávala nám dve, no my slušáci jedni sme si vzali len jednu, netušiac, čo nás v ten deň čaká) platesu, aby sme si ju uvarili na obed. Flatey je skvelý ostrovček a všetci chceme byť rybármi!

Teraz sme na lodi a smerujeme do Brjánslaekur. Sedíme v kafetérii, a dali sme si na raňajky ozajstný apple pie s veľkým kopcom šľahačky, ktorú nám mladá Islanďanka naberala z vedra, s horúcou čokoládou. Je tu teplo a ide na nás útlm. Vonku totiž svieti slnko, fúka svieži vietor a v nás je veľká sladká pochúťka.

Mordor