REYKJAVÍK (4.6.1998)
Všetko
je tu 2x ďalej, ako tvrdia domorodci. Do kempu to bolo vraj 25 minút, no trvalo
nám to určite trištvrte hodiny. Obchod bol vraj 5 minút ďaleko, no trvalo to
10. Zrejme musíme pridať do kroku. To sa mi však nezdá, lebo vyzerá to tak,
že domorodci sa nikam neponáhľajú. Supermarket otvárajú ráno až o 10:00. Akurát
maličký obchodík bol otvorený už od 8:00. V ňom sme si kúpili prvé miestne potraviny:
poriadne mlieko obsahujúce 3.9g tuku s básničkou
Biúm, biúm, bamba
Biúm, biúm, bamba!
Börnin littlu thamba
fram á fjallakamba
ath leita sér lamba.
obyčajný miestny chlieb, ktorý tetka v obchode rozkrojila obrovským elektrickým strojom a skyr, čo je ešteneviemčo z mlieka. Začali sme si to natierať na chlieb. Hm, to mlieko je skutočne skvelé - tak dobré som pil akurát na dedine a v Škandinávii.
Najviac času sme dnes strávili plánovaním nasledujúceho postupu. Dlho sme sa rozhodovali medzi okružným autobusom a prenajatím auta. Prenajatie sme zatiaľ zamietli z dôvodov ceny a zníženia našej pohyblivosti. Rozhodli sme sa preto pre okružný autobus a k nemu ešte západné fjordy. Naplánovali sme si ešte nejaké viacdňové výlety a kúpili lístky. Potom sme si prišli do informačného cetra a tam nám ukázali mapu uzavretých oblastí, ktorá zahŕňala asi 70 percent našich výletov. Tak sme sa opäť preplánovali a ide sa opačným smerom, t.j. na sever. Snaefesjokull už sa teší. Internet café má problém, že sa tam dá pozerať všetko okrem mail.yahoo.com, kde sú naše maily. Tak sme aspoň jeden skúsili poslať, pravdepodobne posledný na dlhú dobu. Telefóny sú lepšie, len majú rýchle impulzy.
V Reykjavíku nemajú kryté ulice. To nás klamali. Ale zato majú vyhrievané ulice.
Dnes sme videli, ako pod ne kládli rúrky s termálnou vodou. Majú tu pozoruhodný
kostol. Celý je betónový, nevieme presne, kedy ho postavili, aj keď sa tvárime,
že vieme, a že to bolo v 30. rokoch. Zvonka je skvelý, ale zvnútra ešte oveľa
lepší. Biely, vysoký skromný, vysoké okná, veľký, čistý, vysoký, monumentálny
organ. Ak sa dobre pamätáme, tak v podstate žiaden oltár. Iba po bokoch také
ikony. Zapálili sme sviečky. Maťo v spodnom rade, Ďuro v prostrednom a Libor
v najvyššom. Dúfajme, že to pomôže. Podľa Libora kostol vyzerá ako raketoplán,
určite tam boli Američania z NASA, keď začali vývoj. A motory robili podľa organa.
4.6.1998, 21:38
Práve sme zažili prvé zemetrasenie! Najprv sme si mysleli, že niekto hýbe stanmi,
ale keď som sa Libor oblial whisky po brade, tak nám to bolo podozrivé. Maťo
nepil a cítil to tiež, takže to bolo skutočné. Tesne pred tým hlásili niečo
na kúpalisku, asi už vedeli svoje. Aspoň sme zistili, že sú naše stany odolné
voči záchvevom zeme. Islanďania potom stáli chvíľu v oknách a dívali sa do diaľok.
My sme ležali v stane a dívali sa do spacákov.
No mysleli sme zrejme na to isté: vydrží Island ešte toto leto?