NAŠE SNY

Maťo: Kamarát Hydzo prichádza do kempu v Isafjordure s červeným spacákom v čiernom saku. Vraj ho Lucia (manželka) poslala, aby si trochu zacestoval. Potom si v novinovom stánku skúšal kúpiť jeden islandský rockový časopis. Žiaľ, už ho nevydávajú.

Maťo: Bol som Pavarotti. No ten ozajstný, nie ten, čo spieva.

Jure: Mal sa stať prezidentom, no namiesto neho zvolili Libora. Za SDĽ.

Libor: Bol bubeníkom v kapele, v ktorej hral aj Hydzo. Mali koncert. Hydzo však neprišiel. Ostatní nevedeli hrať a keď sa obecenstvo začalo búriť, Libor predvádzal tučným Američankám svoje klimatexové tričko.

Jure: Chodil v Číne po sekndhendoch s knihami.

Libor: Po únavnom pochode cez Ódadahraun sa mu snívalo o všetkých možných chorobách, vrcholiacich zápalom osrdcovníka. Ale to bolo spôsobené geopatologickou (je to správne, nie geopatogénnou) zónou, v ktore spal.