NAŠE SNY
Maťo: Kamarát Hydzo prichádza do kempu v Isafjordure s červeným spacákom
v čiernom saku. Vraj ho Lucia (manželka) poslala, aby si trochu zacestoval. Potom si v novinovom
stánku skúšal kúpiť jeden islandský rockový časopis. Žiaľ, už ho nevydávajú.
Maťo: Bol som Pavarotti. No ten ozajstný, nie ten, čo spieva.
Jure: Mal sa stať prezidentom, no namiesto neho zvolili Libora. Za SDĽ.
Libor: Bol bubeníkom v kapele, v ktorej hral aj Hydzo. Mali koncert. Hydzo však neprišiel. Ostatní nevedeli hrať a keď sa obecenstvo začalo búriť, Libor predvádzal tučným Američankám svoje klimatexové tričko.
Jure: Chodil v Číne po sekndhendoch s knihami.
Libor: Po únavnom pochode cez Ódadahraun sa mu snívalo o všetkých možných chorobách, vrcholiacich zápalom osrdcovníka. Ale to bolo spôsobené geopatologickou (je to správne, nie geopatogénnou) zónou, v ktore spal.