Rybárstvo

Rybárstvo je ešte stále nebezpečným povolaním - v prístave strašila časť vraku faerskej lode spred troch rokov, v ktorom zahynuli traja námorníci. Pred šiestimi rokmi tu zahynulo deväť námorníkov. Zdá sa, že pamätníky obetiam mora majú vo všetkých prístavoch svoje opodstatnenie. Aj keď je to v súčasnosti podstatne bezpečnejšie vďaka GPS (General Positioning System? - to si určite kúpime), záchrannym odevom umožňujúcim prežitie na nejakých desať hodín, čo je v tunajších vodách slušný výkon. Teda okrem tučných námorníkov s tulením tukom, ktorí plávajú po stroskotaní jedenásť kilometrov na breh (ozajstná príhoda, normálny človek totiž vydrží v miestnom mori len zopár minút).

Lode sú všelijakých veľkostí. Je tu veľa malých, rýchlych člnov s jedným človekom na palube. Okrem nich je veľa (aspoň tu) zhruba 20-30 metrových člnov s 6-9 člennou posádkou. Podľa inšpektora, najdlhšie lode na ktorých jazdil, mali okolo 75 metrov, čo tiež nie je veľa. Malé lode sú dosť rýchlejšie (50 km/hod), väčšie robia okolo 20 km/hod.

Islandskí rybári sú prefíkaní. Existoval (existuje?) nejaký zákon, ktorý zakazoval vlastniť viac ako jednu rybársku loď. Preto, keď chcel niekto kúpiť loď novú, musel dokázať, že stará už nie je schopná plavby. A o neschopnosti plavby rozhodovali pravdepodobne nejakí úradníci, ktorí sú pochopiteľne v každej krajine rovnakí.

Z tohto dôvodu sa nedaľeko Látrabjargu dá vidieť stará rybárska loď nabehnutá na plytčinu. Majiteľ tejto lode vzdal márny boj s úradmi a pri najvyššom prílive nabehol "omylom" na pláž, kde mu loď uviazla. Po tomto čine mu štát uznal nutnosť zakúpenia novej lode a ako bočný efekt získal majiteľ lode pekný summer house na brehu mora. Už mal k nemu cestičku pre auto a vonku lavičky a stôl.