PIATKOVÁ NOC V REYKJAVÍKU

Tradícia bratislavského korza dodnes trvá v Reykjavíku. Keďže však počasie je chladné, korzuje sa v autách. V piatok večer od jedenástej hodiny sa ulice Reykjavíku zapĺňaju autami všetkých typov, každé plne naložené partiou mladých a všetci v jednej veľkej zápche sa posúvajú dokola. Občas niekto vysadne, presadne alebo dosadne, a nakoniec asi všetci aj tak skončia v krčmách. V krčmách sedia už nie mladí, ktorí pijú ako diví a s úsmevom sa dívajú na tých ešte mladých, ktorí jazdia po meste.

Toľko aspoň tvrdia všetky knihy a chceli sme si to overiť na vlastné oči. V meste sme sa ocitli okolo pol jedenástej a nič moc sa ešte nedialo. Posedeli sme na námestí, obdivovali mladé Islanďanky, pofajčievali fajky a čakali na hýrenie. Potom nás to unavilo a vybrali sme sa späť do kempu. Po ceste sme stretávali davy valiace sa opačným smerom a my sme boli jediní, ktorí išli v protiprúde. Keď sa nás už druhá skupina mladých žien pokúšala stiahnuť so sebou a my sme odmietli, cítili sme sa ako poslední lúzri. Pre zlepšenie sebaúcty sme zabočili k prvému bankomatu, potom do krčmy oproti a po jednom pive sme sa s ľahšou dušou vybrali späť do mesta. Tam sa začínali diať veci. Sadli sme si do miestneho Dublinera, dali najdrahšieho Guinnessa v živote a spokojne sme sa účastnili piatkovej noci v Reykjavíku. Na stole nám chvíľu tancoval strednoveký Islanďan, oproti nám sedela strednoveká pani, s ktorou sme si zakričali pár zdvorilostných fráz a vonku sa sunula zápcha, prípadne pobiehali mladí opití Islanďania.

Vstup do krčmy strážil vylievač - nie vyhadzovač. Jeho úlohou bolo skúseným pohľadom skontrolovať vstupujúcich návštevníkov a odňať im alkohol, ak nejaký mali so sebou. Prichytil mnohých, lebo z dôvodu vysokej ceny nápojov mnohí nosili so sebou doma vypálené patoky, s ktorými začínali večer.

Piatková noc je dobrá vec.