NAVIGÁCIA
Navigácia
na Islande je zlá. Mapy stoja veľa peňazí (800,-IK) a boli vyrobené voľakedy
v tridsiatych rokoch (zrejme Britmi). Odvtedy Islanďania trochu opravili názvoslovie
na mapách. Mapy nie sú rozdelené podľa logických oblastí, ale mapa Islandu je
rozdelená na 9 menších. Takže, ak náhodou chcete "dobrú" mapu Odadahraunu, tak
si musíte kúpiť zo tri mapy. Staré. Nielen preto, že Island mapovali dávno,
ale Islandská krajina sa mení. Rieky miznú, ich korytá sa presúvajú. Cesty a
stopy ciest miznú, vznikajú a presúvajú sa. Občas sa niekde objaví sírnatá fumarola
(diera v zemi, odkiaľ bublá síra).
Takže
zostáva orientácia podľa kompasu. Island je velmi blízko polárneho kruhu a rozdiel
medzi magnetickým pólom (kam ukazuje strelka kompasu) a zemepisným pólom (kam
ukazuje mapa) je tu od 17 po 23 stupňov. To však nie je všetko. Island je plný
magnetickej lávy, ktorá pôsobí na strelku kompasu veselo: keď máte kompas na
láve a vo výške 1 meter, tak rozdiel môže byť až niekoľko desiatok stupňov.
Keď
je pekné počasie, tak sa môžete orientovať podľa význačných bodov. Pozor však,
na Islande je výborná viditeľnosť, takže bežne vidíte kopce vysoké 1000 metrov,
ktoré sú vzdialené aj 100 kilometrov. Keď je však počasie pod psa, tak ostáva
asi len pomoc dobrých elfov. Alebo GPS (General Position System), čo je elektronická
krabička, ktorá stále ukazuje presnú pozíciu na zemi. Informácie dostáva priamo
z družice.
Pozn.
Všetky tieto poznatky sme si overili počas nášho týždňového prechodu Odadahraunom.
Mali sme šťastie, lebo viditeľnosť bolo skvelá. Mali sme síce mapu, buzoly a
vedeli sme presne deviačnú odchýlku. Zabudli sme však na magnetickú lávu. Pri
orientácii v lávovom poli sme sa však týchlo spamätali. A orientovali sme sa
podľa kolíkov. Polohu sme určovali len podľa mapy a význačných bodov terénu.
S odchýlkami 5 až 10 km. Takže dosť chabo. Používali sme pritom naše chodecké
paličky zapichnuté do lávového piesku a spomínali sme si naše vedomosti z geometrie.
Od týchto geometrických dumiek sme sa rýchlo dostali k fyzikálnym úvahám, až sme začali rátať, aký tlak pôsobí na naše chodidlá. Keďže sme si nevedeli spomenúť, čo je Pascal, tak sme to rátali v stĺpcoch vody. Tuším sme v našich hlavách zrátali niekoľko desiatok metrov vysoký stĺpec s prierezom 1x1cm. Doporučujeme! V takýchto podmienkach sú nároky hlavne psychické. Fyzicky to nie je problém zvládnuť.