MLIEKO
Hneď
prvý deň nášho pobytu na Islande sme ochutnali miestne mlieko a ešteneviemčo
z mlieka. Je to tak. Ako v celej Škandinávii, aj na Islande majú výborné mlieko
a mliečne výrobky. Podobne, ako v prípade pelendreku, sa nám zdá, že na Islande
sú mliečne výrobky lepšie než v ostatnej Škandinávii. V každom obchode s potravinami
zaberajú veľké presklené boxy s mliekom a mliečnymi výrobkami podstatnú časť
plochy.
Islanďanie pijú hlavne normálne neodtučnené mlieko (nýmjolk). Je to poriadne mlieko s 3,9% percentami tuku, o akom môžeme v našich obchodoch len snívať. Ešteže naše babky na dedinách chovajú kravy. Samozrejme, že maju aj polotučné mlieko (léttmjólk) s 1,5% tuku. A ešte aj nízkotučné mlieko (undanrenna) s 0,1% tuku, no to vyrábajú asi len pre cudzincov. Veď ani len islandský názov neobsahuje slovo mlieko (mjólk). Veľmi dôležité je na Islande kakaové mlieko (kókómjólk) s 2% tuku v 2dcl balení so slamkou. To predávajú takmer všade (benzínové pumpy, všetky obchody, ...). Každy mladý Islanďan určite denne vypije aspoň jedno. Ďalej predávajú kyslé mlieko (súrmjólk), čo je niečo medzi našim kefírom a kyslým mliekom. Poniektorý z nás ešte vedia, čo je to poriadne kyslé mlieko z plnotučného mlieka. Islanďania si dokonca môžu kúpiť ochutené kyslé mlieka (orechové, prípadne s ovocím). To sa potom volá ávaxtasúrmjólk.

Na
Islande predávajú aj srvátku (mysa). Dočítali sme sa o nej už v Laxnessových
románoch, no nešlo nám do hlavy, že naozaj pijú srvátku. Mysleli sme si, že
to je nejaký prekladateľský lapsus. Ale nie je. Islanďania naozaj kupujú a pijú
srvátku. My sme si to len kúpili a ochutnali. Nepili sme to, ale vyliali.
Zato preslávený islandský skyr, čo je niečo medzi bulharským kyslým mľakom a naším plnotučným tvarohom, bol skvelý. Hlavne ochutený (ávaxtaskyr). Majú ho v mnohých podobách. Samozrejme aj tučný (rjómaskyr). Dá sa jesť len tak lyžicou alebo natierať na chleba. Skvelé. Hlavne čučoriedkový sme si veľmi obľúbili. Samozrejmosťou je výborný jogurt (jógúrt). Môže byť aj ochutený (áno, je to ávaxtajógúrt). Prípadne riadne tučný (thykkmjólk).
Islanďania majú skvelé maslo - smjor, ktoré je trochu slané. Keď doňho pridajú sójový olej a viacej soli, tak to predávajú ako smjorvi, no nie je to bohviečo. (Stále lepšie ako nejaká umelohmotná Rama.) Nesmieme zabudnúť ani na pestrú škálu syrov (ostur). Ku každej variante známeho syra (Camembert, Gouda, Brie, Ementál, Eidam, ...) maju svoju miestnu obdobu (brauthostur, gráthaostur, ...).
Samozrejme, že majú aj trvanlivé varianty mlieka a mliečnych výrobkov. Sú označené veľkým písmenom G. Na rozdiel od našej krajiny, sú na Islande tieto výrobky výrazne menšinové.
Vrcholným
zážitkom je však pojedanie chutnej veľkej hustej smotanovej zmrzliny (rjómaís
alebo len ís), ktorá je podľa nás jednou z najlepších, aké sme kedykoľvek jedli.
Vyzerá to tak, že Island je normálna krajina, ktorú zatiaľ nezasiahla vlna "zdravej výživy", ktorá odsudzuje mlieko ako niečo pre človeka neprirodzené. Islanďania pijú mlieka veľa, chutí im a očividne su spokojní a zdraví. Takisto Island nezasiahla vlna ranného kapitalizmu, v ktorom sa všetci výrobcovia mlieka rozhodli vyrábať hlavne nízkotučné trvanlivé mlieko v škaredých obaloch. A okrem toho presviedčajú ľudí, že čosi čudné farebné umelé v malej krabičke je jogurt.
Islanďanov a staré babky na vás, mliekari!