PUBLIKÁCIE

HUGO (september 1998)

Ak túžite po meste plnom pestrofarebných ľudí a zážitkov, po mieste, kde sa dejú veci a kde život fičí, tak pohľadajte minulé číslo Huga, poštudujte troška a vyberte sa do Londýna. Ak sa vám ale zdá, že už aj tu doma je okolo vás ľudí priveľa, ak nadávate na lepkavé horúčavy, a ak sa chcete opäť konečne raz nadýchať čerstvého vzduchu - zbaľte si batohy a vyrazte na Island.

Island môžeme pokojne nazvať vidiekom Európy (ak nás pritom nezačuje nejaký dvojmetrový Islanďan). Na ostrove zo západu na východ dlhom vyše 500 a od severu na juh skoro 300 kilometrov sa tiesni 260 000 ľudí, z ktorých každý každého pozná. Štyri pätiny z nich pritom obývajú juhozápadný cíp ostrova, tak do 50 km od Reykjavíku. Nečudo. Ide o krajinu nehostinnú, do značnej miery neobývateľnú. Polárny kruh je čoby kameňom dohodil, na ľadových kryhách občas z Grónska pripláva ľadový medveď, nerastú tu stromy a v zime vlastne ani nesvieti slnko. Okrem toho tu z roztrasenej zeme strieka voda, vybuchujú sopky, smrdí síra. Veľkú časť krajiny pokrývajú ľadovce. Ďalšiu, ešte väčšiu, púšte. V šesťdesiatych rokoch si Američania rozhodnutí napraviť si naštrbenú reputáciu tým, že vyšlú človeka na Mesiac, vybrali na tréning pristátia práve jednu z oblastí Islandu. Kľudne však na ostrove mohli v tom istom čase v podobných podmienkach trénovať pristátia na vesmírnych telesách aj iné partie a vôbec by si navzájom neprekážali. Túto čudesnú krajinu rozhodne stojí za to vidieť. Prečo?

Island je totiž krajina prekrásna! Hory, útesy a sopky, ktoré sa vynorili z mora len pred pár miliónmi rokov, hrajú všetkými možnými farbami, od najčiernejšej čiernej, akú si len viete predstaviť, cez všetky možné odtiene sivej až striebornej, žltej, hnedej, červenej až po sýtu zelenú (to je samozrejme tráva). A všade, kde vystrčia hlavu len trocha vyššie, sú biele a pokryté bielym snehom a ľadom. Ľadovec zvaný Vatnajökull je nielen najväčší v Európe, je dokonca väčší, ako všetky ostatné európske ľadovce dokopy. (Je pod ním sopka, ktorá pred dvoma rokmi vybuchla a voda, ktorá sa pritom z ľadovca uvoľnila, spláchla do mora rozsiahle, našťastie neobývané oblasti aj s cestou a mostami, ktoré tam len pár rokov predtým Islanďania s veľkou slávou postavili.) V krajine je neuveriteľne veľa vodopádov, a tiež nie len takých hocijakých. Jeden z nich je, ako inak, najmohutnejším v Európe.

Island je vôbec krajina rekordov a v podstate nič tam nie je len priemerné. Islanďania sú najvyšší a možno aj nabohatší zo všetkých Európanov, majú najviac šachových veľmajstrov na jedného obyvateľa, píšu najviac kníh, majú najväčšiu púšť v Európe, najstarší parlament. A najnižšiu kriminalitu. Kľudne si môžete svoj batoh oprieť v strede Reykjavíku o stĺp verejného osvetlenia a odísť na obhliadku mesta. Keď sa o pár hodín k nemu vrátite, určite ho tam nájdete tak, ako ste ho zanechali. Z týchto rekordov je však bezpochyby najcennejšie to, že Island je zrejme najčistejšia krajina na svete. Nejde len o chodníky, ulice, záchody a podobné ľuďmi udržiavané vymoženosti, ktorých čistota vyráža našincom dych v celej Škandinávii. Zanedbateľná populácia, v podstate žiadny priemysel, silné vetry, ktoré sa nad ostrovom neustále preháňajú, a arktická klíma majú na svedomí neuveriteľne čistý a priezračný vzduch. Ak vám nič nebráni vo výhľade, vidíte jasne hory a ľadovce, ktoré sú od vás vzdialené aj 150 km. More je modré a priezračné. Keď idete podvečer v Reykjavíku po ulici, presne cítite, čo budú mať v ktorej domácnosti na večeru. Čistotu a jasnosť krajiny navyše podfarbuje to, že celé leto (od začiatku júna až do konca augusta) je na Islande svetlo. Slnko síce po polnoci na chvíľu zapadne, ale na skutočnú tmu to nestačí. V zime je potom na oplátku zasa tma stále, ale od vás predsa nikto nechce, aby ste tam išli v zime. A ešte niečo. Island je krajina detí. Nielenže ich je tam (aspoň na európske pomery) neuveriteľne veľa - zdá sa, že Islanďania sa rozhodli v čo najkratšom čase svoj počet prinajmenšom zoštvornásobiť - ale každý ich nekonečne miluje. Na Islande nik na deti nepokrikuje, namiesto toho im radšej stavajú tie najpestrejšie a najlepšie vybavené ihriská, aké si len viete predstaviť.

Dalo by sa pokračovať ešte dlho. Napríklad islandská história, ságy, umenie, gejzíry, okolité ostrovy, tulene, vtáky, ovce, kone. (Výborným zdrojom poučenia je okrem Internetu, sprievodcov a knižiek venujúcim sa tejto "krajine ohňa a ľadu" aj islandská beletria - po česky vyšla napríklad vynikajúca kniha nositeľa Nobelovej ceny Halldóra Laxnessa "Islandský zvon.") Najlepšie však všetko zistíte na mieste. Takže, ako sa na takú cestu pripraviť a ako sa tam dostať: Výstroj Island znamená "ľadová zem." Až také zlé to našťastie nie je, ale prílišné horúčavy tam nehrozia ani v tom najteplejšom lete. V lete sú normou teploty okolo 10 stupňov, niekedy trocha viac, niekedy menej. V letných mesiacoch síce (obyčajne) nemrzne, 15 stupňov sa ale už považuje za horúčavu. Okrem toho na tomto ostrove dosť často prší a fúka. Preto sa na cestu treba dobre vystrojiť.

Všetko samozrejme závisí na tom, koľko času hodláte stráviť vonku a kam chcete ísť, pevné a nepremokavé topánky sú však úplne nevyhnutné. Keď chcete (a to asi chcete) tráviť veľa času v odľahlej prírode, treba mať teplé, nepremokavé a "dýchajúce" oblečenie (je v podstate jedno, či vás chladí voda, ktorá na vás spadla z oblohy alebo tá, ktorú ste pri chôdzi vypotili). Moderná doba so sebou okrem iného priniesla aj požehnanie pre všetkých cestovateľov - materiály typu GoreTex, či Polartec, ktoré sú na takéto podujatia (ako) stvorené. Najlepšie je obliecť si na tričko flanelovú košeľu, na ňu flisovú (Polartec) bundu a v batohu mať pripravenú nepremokavú (GoreTexovú alebo podobnú) vetrovku. Na nohy (vyššie od topánok) je dobré mať okrem teplých nohavíc pripravené aj nejaké nepremokavé (najlepšie tiež dýchajúce "šušťáky." Keďže na Islande treba z času na čas prebrodiť nejakú rieku, treba mať po ruke nejaké nerozmočiteľné tenisky na prezutie a zídu sa aj turistické paličky. Vari najlepšie vám, aspoň v Bratislave, poradia v predajni Yak&Yeti neďaleko Patrónky. Pre prípad, že by vás na niektorom odľahlejšom mieste prepadla nejaká meteorologická nepríjemnosť - napríklad snehová či piesočná búrka - je dobré mať so sebou kompas a vedieť ho používať. Pozor! Island je pomerne blízko magnetickému pólu a preto tam kompas neukazuje presne na sever. Na magnetickú deviáciu v danej oblasti sa spýtajte miestnych. Okrem toho obsahujú islandské horniny dosť veľa železa a preto pri zameriavaní redšej držte kompas čo najvyššie nad zemou.

Ďalšou nevyhnutnou časťou výstroje sú finančné zdroje. Island je jednou z najdrahších krajín na svete (keby nebolo Japonska a zopár malých nevyspytateľných kniežatstiev a sultanátov, kľudne by som napísal, že najdrahšou). Platí sa tam korunami (budem sa na ne odvolávať ako na ISK), za jednu našu dostanete skoro presne dve islandské. Nepríjemné je, že u nás sa táto mena nedá zaobstarať, a tak, ak len nemáte nejaké iné možnosti, treba dvakrát meniť. Na prestravovanie, prebývanie a dopravu po Islande treba počítať minimálne 2000 ISK (t.j. 1000 slovenských) na deň. A to v žiadnom prípade nebudete môcť jesť v reštauráciách, bývať v hoteloch a jazdiť taxíkmi, práve naopak. O ostatných dôležitých prvkoch výstroje sa ešte zmienim na patričnom mieste. Poďme pekne po poriadku.

Doprava na Island

Keďže ide o ostrov, dá sa na Island dostať len dvoma cestami: vodnou a vzdušnou. Cesta loďou je dobrodružnejšia, dlhšia a drahšia. Na Island premáva z Európy jediná loď raz za týždeň a tá bohužiaľ vyráža z od nás pomerne nedostupného dánskeho prístavu zvaného Esbjerg. Po dni plavby sa zastaví na Faerských ostrovoch (vo svojom domovskom prístave), vyloží vás na breh a nechá tam skoro dva dni. Medzitým zájde do Bergenu po islanduchtivých Nórov. Keď sa s nimi vráti, vezme vás späť na palubu a za ďalšie necelé dva dni vás dovezie do prístavu Seiđisfjördur na východnom pobreží Islandu. Cesta späť prebieha hladšie, faerské dobrodružstvo sa už druhýkrát neopakuje. Lodný lístok stojí okolo 17 000 korún, predraží ho však cesta do a z Dánska a fakt, že za ten týždeň treba na tej lodi občas aj niečo zjesť.

Lietadlom je to oveľa jednoduchšie a rýchlejšie. Našinec sa zrejme rozhodne letieť z Viedne do Kodane a odtiaľ do Keflavíku, ktorý je na celkom opačnom konci ostrova ako spomínaný lodný prístav. Nevýhodou tohto spôsobu dopravy je - okrem toho, že Faerské ostrovy uvidíte len zvrchu - to, že cesta späť je drasticky rýchla a po pristátí si s hrôzou uvedomíte, v akom svinstve tu žijeme. Výhodou je, že pohľad na Island zhora je fantastický. Letenka stojí okolo 20 000 korún a oplatí sa ju kúpiť buď od Lufthansy (zastupuje u nás spoločnosti SAS a Icelandair, ktoré jediné lietajú na Island), alebo v Rakúsku priamo od Icelandairu (sídli na Opernringu, hneď vedľa opery).

Treťou možnosťou, určite najlacnejšou, ako sa na Island dostať, je zakúpiť si dobrodružný zájazd u niektorej (pravdepodobne českej) cestovnej kancelárie a nechať všetko, včetne Karosy na vozenie po islandských divoch, na nich. Doprava po Islande Keď už ste raz tam, otvárajú sa pred vami nekonečné možnosti ako a čím cestovať ďalej. Bezpochyby najlepšie, čo môžete spraviť, je požičať si auto. Keďže však na Islande väčšina ciest nie je určená pre vozidlá, ktoré nazývame autami v našich končinách, je fajn požičať si auto s pohonom všetkých štyroch kolies. Jediným problémom je tu cena. Požičanie si takéhoto auta vyjde asi tak na 8000 ISK na každý deň, plus benzín (70 ISK za liter). Keď sa uspokojíte s našským autom, ktoré má poháňané len dve kolesá, pohodlne na ňom Island obídete dokola po pobreží, na výlety do vnútrozemia však musíte zabudnúť. Takáto možnosť stojí okolo 4000 ISK na deň.

Ďalšou možnosťou je autobus. V tom prípade je zrejme najlepšie nekupovať lístky na každú cestu zvlášť, ale jedno-, dvoj-, troj- alebo dokonca štvortýždenný lístok na (takmer), všetky medzimestské - trocha príliš honosné označenie na to, čo vás tam čaká, ale iné mi nenapadá - autobusy na Islande za nejakých 15 000, 20 000, 28 000 a 32 000 ISK, prípadne lístok, ktorý vás oprávňuje na jednu cestu okolo celého ostrova - môžete si vybrať smer, aký sa vám zapáči. Z islandského autobusu možno kedykoľvek vystúpiť a kedykoľvek doň naopak pristúpiť, treba len patrične (neočakáva sa pritom od človeka nijaká mimoriadna bujarosť) dať autobusu najavo svoj úmysel. Okoloislandský lístok stojí nejakých 15 000 ISK, ak sa chcete vybrať aj do Západných fjordov - odporúčané - tak okolo 20 000. Pozor, tieto lístky platia len na cesty, ktoré sa dajú s istou dávkou fantázie označiť ako normálne, napríklad na cestu do vnútrozemia ostrova si musíte dosť priplatiť, prípadne zvoliť iný prostriedok.

Stopom sa po tejto krajine chodí ťažko. Domorodci žiadnou mimoriadnou ochotou nevynikajú a zdá sa, že tento spôsob dopravy celkom nechápu. Navyše, na väčšej časti ostrova je problém nejaké to auto vôbec stretnúť, nieto ho ešte - ufúľaní, vyhladnutí, premrznutí a zúfalí - presvedčiť, že práve s vami zažije skvelé popoludnie. Nejaký ten krátky lift, to tak ešte hej, ale dlhšie úseky stopom si neplánujte a nespoliehajte sa naň. Pomerne veľa zúfalcov sa pokúša prepravovať sa po Islande na bicykli. Výrazne túto možnosť neodporúčame! Pri pohľade na často inak veľmi sympatických ľudí, ktorí urputne bojujú nielen so všetkými záludnosťami, aké len zákerné ostrovno-arktické počasie dokáže vymyslieť, ale aj z islandskými cestami-necestami, vháňa do očí slzy. Pomerne sympatickým a v rozumnej miere odporúčaným spôsobom dopravy je ísť pešo. Treba byť však dobre, či priam vynikajúco, vystrojený a do niektorých lokalít si treba pribaliť dostatočné zásoby vody a jedla. Ak máte peňazí na rozdávanie, prípadne ste dokonca Islanďan, môžete sa zviesť prostriedkom v tejto krajine značne rozšíreným - lietadlom. Letiská sú v každej dedine, rekord, ktorý sme zaznamenali boli dve letiská v "osade" s necelým jedným stálym obyvateľom.

Existujú samozrejme aj iné, pre nás tak trocha exotické dopravné prostriedky. Tak napríklad na niektoré ostrovy, ktoré ku krajine patria, sa môžete odviesť loďou. Po riekach sa dá raftovať, po snehu jazdiť na bežkách alebo na snežných skútroch, po zemi na koňoch. Spoločnou nevýhodou týchto prostriedkov je, že sú veľmi drahé. Na Islande nie je ani jediný kilometer železníc.

Ubytovanie

Všade, kde to nie je výslovne zakázané, možno na Islande stanovať. Vo mestách a osadách, skrátka všade tam, kde je v blízkosti kemp, sa to však príliš nehodí, na miestach, ktoré zjavne patria neďalekej farme sa patrí spýtať sa (šanca, že vás nevyženú, je vysoká). Ceny všetkých kempov sa pohybujú okolo 400 ISK za noc a osobu. Keďže na ostrove sa z času na čas urputne rozprší, je dobré občas pohľadať si nad hlavu trocha pevnejšiu strechu. Po krajine je nie veľmi pravidelne roztrúsených asi tak 30 youth hostelov, ktorých cena sa pohybuje okolo 1200 ISK na jednu noc. Ďalšou možnosťou je využiť ubytovanie na farme, pripomínajúce britské bed-and-breakfasty. Ceny za jednu noc sa pohybujú okolo 1500 ISK (nahor).

Tí, ktorí nemajú radi polovičaté riešenia, sa možno rozhodnú zložiť hlavu v niektorom z hotelov. Po Islande je vystavaná sieť hotelov z názvom Edda, ktoré poskytujú slušné bývanie za celkom (na islandské pomery) rozumné ceny. Na mnohých, najmä na nebezpečných miestach nájdete malé a nie veľmi útulné chatky, do ktorých sa môžete uchýliť v prípade nejakého nebezpečenstva. Inde sú zasa chaty, ktoré by sme mohli nazvať turistické, sú trošku útulnejšie, hoci obyčajne bez akéhokoľvek dozoru a tým aj bez možnosti doplniť zásoby poživatín. Do nich sa môžete uchýliť aj vtedy, keď vám žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Treba však pre zmenu počítať s tým, že si od vás nejaký papier nalepený na malej pokladničke vypýta poplatok vo výške okolo 800 ISK.

Strava

Islanďania sa podľa všetkého stravujú zdravo a pritom veľmi príjemne. Samozrejme, kúpiť tam možno všetky potraviny dostupné v normálnych európskych krajinách, v jednom supermarkete sme dokonca zahliadli aj zmrazený viedenský rezeň, len ho chytiť, vypražiť a cítite sa ako v nedeľu doma. Potraviny sú na Islande - tak ako všetko - pomerne drahé, v supermarkete treba počítať s asi o 30-40 percent vyššími účtami než povedzme v Británii alebo v Rakúsku. Ale supermarket a rezeň zrejme nie je to, prečo sme sa vybrali jesť na Island. Čo sa oplatí skúsiť (nemyslím finančne, hoci ani to nie je úplne zúfalé) sú mliečne výrobky. Mlieko zvané Nýmjolk (asi za 80 ISK) je naozajstné plnotučné mlieko, mierne slané maslo sa volá Smjör (100 g za cca 150 ISK), Skyr (okolo 120 ISK) je niečo medzi jogurtom a kyslou smotanou a samozrejme vynikajúce miestne jogurty (okolo 100 ISK). Všetko je veľmi kvalitné a chutné - stačí k tomu obyčajný, gumený, nakrájaný chlieb (pol kila za 180 ISK).

Ďalšou vecou, na ktorú nesmiete na Islande zabudnúť, sú ryby. Hoci v takmer každej turistickej príručke sa dočítate, že po celej krajine sú roztrúsené malé obchodíky, kde si môžete kúpiť čerstvú rybu len toť ráno vytiahnutú z mora, skutočnosť vás presvedčí, že nie všetko, čo píšu turistické príručky, je pravda. My sme vypátrali len jediný takéhoto obchod, v Reykjavíku neďaleko kempu, a aj ten bol zatvorený. Nevadí, ryby (hoci vo viac či menej zmrazenom stave) možno kúpiť v každom supermarkete a našinec ten rozdiel až tak veľmi nespozná. S trochou šťastia sa dajú kúpiť aj priamo v prístave od rybárov vracajúcich sa zo šichty (bohužiaľ, to je zvyčajne okolo štvrtej ráno). Obľúbeným a klasickým spôsobom prípravy rýb na Islande je to, že ich proste ošúpete a nakrájané hodíte do osolenej vody s troškou Smjöru a potom proste varíte. Neverili by ste, aké je to dobré.

Inou lahôdkou sú sušené ryby, ktoré Islanďania volajú Hardfiskur. Rybu rozkroja, zavesia na čerstvý vzduch a nechajú uschnúť na kameň. Je sa to tak, že zubami odtrhávate kusy ryby, ako keby ste zubami štiepali drevo (trochu pomôže ich pred odkúsntím natrieť Smjörom) a potom ich v ústach pomaly rozžužlávate. Nenechajte sa v žiadnom prípade odradiť, je to vynikajúce. Fajnšmekri si určite nenechajú ujsť žraločie mäso "na hniličku". Príprava je jednoduchá: chytíte žraloka, nakrájete na kúsky a zakopete do zeme. Po roku ho opäť vykopete a v dobre vetranej miestnosti podávate. Chutí to ako olomoucké syrečky, možno trochu menej výrazne - veď uvidíte. Keď sme už pri tých rybách - Islanďania vraj majú väčší príjem na jedného obyvateľa z rybolovu ako Saudskí Arabi z ropy!

Islanďania jedia veľa jahňaciny, je veľmi dobrá, s príchuťou diviny. Niečo podobné platí aj o vtákoch. Keď sa vyberiete najesť sa niekam, kde jedlo pripravia za vás, či kde vás dokonca budú obskakovať, pripravte si dosť peňazí. Hamburger s riadnou porciou hranoliek stojí vo fast foode na benzínovej pumpe okolo 600 ISK, tam isto väčšie jedlo niečo cez 800 ISK, v naozajstnej reštaurácii potrebujete prinajmenšom 1000 ISK na jeden chod. Ak sa nemýlim, na Islande sú presne dva McDonaldy, oba v Reykjavíku a majú v nich asi najdrahší bigmek na svete (okolo 700 ISK) a najlacnejšiu kávu v krajine (okolo 75 ISK). Ďalšou možnosťou je zájsť do pekárne-cukrárne zvanej Bakarí a kúpiť si nejaké miestne sladké výrobky, prípadne ich zapiť dobrou kávou, kakaom alebo čajom. Odporúčame obrovské osie hniezda s čokoládovou polevou. Takéto raňajky vás výjdu na takých 200-250 ISK.

V mnohých islandských pochúťkach, najmä sladkostiach ucítite príchuť pelendreku: v bábovkách, čokoládach, nanukoch, malinovkách. Ak vám to vyhovuje, môžete si ho na kilá kúpiť aj v čistom stave - nafranforcovaný v sáčkoch pripomína kusy pneumatiky vo veľmi žalostnom stave.

Nákupy

Neverím, že by sa na Island niekto vybral "na pakupky." Nuž ale keď už tam sme, niečo kúpiť a doniesť domov, sa nám obyčajne zachce. Cudzinci zväčša kupujú vlnené výrobky, sú vskutku pekné a bezpochyby aj kvalitné. Možno, že niekomu padne do oka nejaký suvenír - ich (ne)kvalita nijako nepresahuje aj inde vo svete bežnú úroveň. Možno sa niekto zamiluje do miestneho jazyka, utiahne opasok a kúpi si nejakú islandskú knihu (Islanďania, ako som už spomínal, píšu a vydávajú najviac kníh na jedného obyvateľa na svete). Napríklad skvostne vyzerajúcu ságu. Anglické knihy (majú ich v obchodoch hodne), ak nemusíte, nekupujte - oveľa lacnejšie sa tie isté knihy dajú kúpiť v Británii, ale aj u nás alebo vo Viedni.

Načasujte si program tak, aby ste strávili aspoň jeden víkendový deň v Reykjavíku. A potom sa vyberte na Fleamarkt - blší trh. Ani zďaleka síce nedosahuje úroveň podobných akcií v londýnskom Camden Towne alebo na viedenskom Naschmarkte, ale stojí to za to. Hlavne jedna jeho časť, kde možno ochutnať a následne za rozumnú cenu zakúpiť (určite neodoláte) výrobky, ktoré som spomínal o pár riadkov vyššie: hardfiskur, smradľavého žraloka, ale aj marinované ryby na spôsob našich zavináčov, kaviár, alebo na rôzne spôsoby pripravených lososov.

Zábava

Našinec, výletník, sa pravdepodobne na Islande zabáva presúvaním sa z miesta na miesto, žasnutím nad prekrásnou krajinou a nadväzovaním nesmelých kontaktov s miestnymi. Čím sa ale v týchto končinách, kde sa nedá vylihovať na pláži, posedávať v nekrytých kaviarničkách a vypiskovať na okoloidúce krásky, bavia domorodci? Podľa všetkého je najobľúbenejšou zábavou Islanďanov, hlavne mladých, korzovanie. Naozaj, popoludní, od večera až do samého rána sa mládež, ak to počasie čo len trocha dovolí, korzuje po meste, mestečku či dedinke. Keďže však tráviť príliš veľa času vonku nie je v Arktíde zas až také príjemné, korzujú sa milí Islanďania vo svojich autách - čím väčších, hlučnejších a novších, tým lepšie. Najmä v piatok a v sobotu večer vznikajú v centrách (oboch) väčších miest skutočné dopravné zápchy. Mládež prestupuje z jedného auta do druhého, odskakuje si na kus reči na chodník a skvele sa baví. V pravý čas autá odstaví a natlačí sa do niektorej z miestnych diskoték, či barov (to sa, samozrejme, týka, až na zanedbateľné výnimky, len Reykjavíku). Pozor, na diskotéku ani do trošku lepšieho podniku vás vo vibramách a špinavých rifliach nepustia!

V Reykjavíku z času na čas zorganizujú aj nejaký ten koncert. Nie je ich zase až tak veľa, ale povedzme v porovnaní s podstatne väčšími Košicami zase viac než dosť. A nespieva tam vždy len Björk. Toto leto bol napríklad celý Island oblepený plagátmi o koncerte Rolling Stones… Inou, menej náročnou a nákladnou zábavkou, je navštevovanie termálnych kúpalísk. Keďže na Islande je termálna voda úplne všade, v každom kúte a kútiku krajiny si miestni vystavali podľa svojich možností svoj Sundlaug - termálne kúpalisko. Obyčajne je jeho súčasťou väčší bazén s asi 30-stupňovou vodou, niekoľko menších bazénov s vodou od 38 do 42 stupňov a často aj sauna, parný kúpeľ a šmýkačka. S výnimkou niekoľkých, sú všetky termálne kúpaliská nekryté. Keďže vonku je len málokedy viac, než nejakých tých 10 stupňov, padne možnosť poležať si v teplučkej vode, prípadne dokonca s perličkovou masážou, naozaj skvostne. Mimochodom, keď teplota vzduchu vystúpi na "tropických" 15 stupňov, povyliezajú postupne všetci Islanďania zo svojich vôd, políhajú si na lehátka a opaľujú sa. Po pár týždňoch na Islande to dokážete aj vy. Návšteva sundlaugu stojí smiešnych 200 ISK - naozaj vynikajúca investícia. Len si doma nezabudnite plavky!

Drogy

Pretože Island nie je, rovnako ako každá iná krajina, miestom, kde by sa mal človek príliš zaujímať o "naozajské" drogy, prizrime sa, ako to tam vyzerá s dostupnosťou a spotrebou drôg "nenaozajských."

Alkohol: Na Islande sa úspešne presadzuje škandinávsky model prohibície. Alkohol je pekelne drahý, ale všetci usilovne pijú. Všetko nasvedčuje tomu, že každý, kto len trocha môže, páli. Na otázku z čoho, sme dostali odpoveď, že zo všetkého. Miestna špecialita sa nazýva Brennivín, dominuje chuť pelendreku. Jediný alkohol, ktorý sa dá kúpiť v normálnych obchodoch je nápoj zvaný "ľahké pivo." Ide naozaj o niečo veľmi podobné pivu, obsah alkoholu je však menší ako 2,5 percenta, chutí teda ako voľakedy u nás slabšia sedmička. Ozajstný alkohol, ak si ho sám nevypáliš (a to asi ako turista nezvládneš), môžeš za nekresťanské ceny kúpiť iba v jednom z asi desiatich obchodov patriacich štátu. To však musí byť človek poriadne smädný - plechovka nemeckého piva stojí okolo 500 ISK, ostatný alkohol mnohonásobne viac. Turistom obyčajne vyráža dych ešte jeden druh islandských predajní - predajní nástrojov a chemikálií na "výrobu" alkoholu. Môžete si tu zakúpiť súdok s "pravou" škótskou whisky alebo s "naozajstným" bordeaux, stačí len pridať príslušné množstvo čistého alkoholu a pred použitím dobre zatriasť… Ďalšou možnosťou je zájsť si do niektorej z krčiem (tiež ich však nie je priveľa) a kúpiť si niečo tam. Ceny sú približne rovnaké, ako v spomínanom štátnom obchode. Zdá sa teda, že sa človek musí spoľahnúť na to, čo si prinesie so sebou. Každý návštevník môže na Island priviezť 1 liter tvrdého alkoholu a dva litre vína. Najmä ak plánujete dlhší pobyt vonku, odporúčame tento limit využiť. A v prípade, že by ste predsa len neboli schopní svoje zásoby spotrebovať, nevylievajte ich. Ľahko si pomocou nich získate nehynúce priateľstvo ktoréhokoľvek chladného Vikinga.

Fajčenie: Na Islande sa fajčí dosť málo a fajčivo je drahé. Pri čistote tamojšieho vzduchu, to našincovi môže spôsobovať problémy.

Iné drogy a zlozvyky: Islanďania pijú vskutku veľa kávy a kokakoly. V oboch disciplínach patria k svetovej špičke. Kávu si môžete dokonca z času na čas (v bankách, supermarketoch) aj zadarmo načapovať s pripravených kanvíc. Počas dlhých temných zimných mesiacov ide pravdepodobne o jeden z prostriedkov nevyhnutných na prežitie.

Ešte niekoľko zaujímavostí

Na Islande sa hovorí jazykom, ktorý sa len veľmi málo líši od starej Nórštiny prvých Vikingov, ktorí sa tu usadili niekedy v ôsmom storočí. Aj malé deti sú schopné čítať islandské ságy z 12. storočia v orginále! Len malé percento Islanďanov má priezvisko v našom zmysle slova. Vo väčšine rodín deti získavajú priezvisko podľa otcovho krstného mena. Ak sa napríklad voláte Magnus Jónsson, vaš syn sa bude volať povedzme Sigmundur Magnusson a dcéra Guđrún Magnusdottir. Ženy pri svadbe navyše nepreberajú manželovo priezviskom, a tak môže mať v štvorčlennej každý iné priezvisko.

Islanďania nemajú a nikdy nemali skutočnú armádu. Sú však v NATO. Preto v súčasnosti predsa len pár vojakov majú, všetci ale slúžia v hlavnom stane organizácie v Brussely.

Zaujímavostí by sa našlo ešte plno, každý článok však musí raz skončiť. Viac sa môžete dozvedieť samozrejme na mieste, ale aj na internetovských stránkach.