ČAS

Čas patrí medzi to, čo si na Islande určite všimnete. V lete sú tam dni dlhé, takmer bez nocí a tak sa nieto kam ponáhľať. A koniec-koncov ani čo robiť. Cez deň je vonku príjemne (15 stupňov), no podvečer sa ochladí (pod 10 stupňov) a tak je najlepšie pred chladom sa niekam ukryť. Krčiem na Islande nieto. Kaviarní v podstate tiež nie. Pri ohni si neposedíte, lebo o dreve sa vám môže iba snívať. A tak neostáva nič iné, len po večeri a rýchle chladnúcom čaji si rýchlo ľahnúť do spacáku. Nuž a v spacáku sa hlavne spí. Občas sme sa však premohli, dobre sme sa oblieklli, napchali si fajky a chvíľu sme posedeli alebo sa poprechádzali.

Na Islande sme teda spali veľmi veľa. Je to celkom príjemné, lebo sa vám toho aspoň veľa sníva. Drobným problémom je akurát zaspávanie. V prípade, že sme cez deň prešli len 20 kilometrov a neboli sme unavení, tak zaspávanie o desiatej večer pri svetle, nám dalo zabrať. Spali sme dlho, lebo život na Islande začína neskoro ráno a my sme sa nemali kam ponáhľať. A rána sú chladné.

V zime sme tam síce neboli, no asi je to podobné. Akurát naopak. Dni tam v podstate nie sú a noci sú dlhé a tmavé. A tak sa Islanďanom zrejme nechce nič robiť a spia. Pravda okrem občasného pozorovania polárnej žiary. Mnohí upadnú do hlbokej depresie, z ktorej sa ich potom snažia liečiť pobytmi za štátne peniaze na Floride. Určite bude existovať aj súvis medzi množstvom detí na Islande a nekonečnými zimnými nocami.

S výsledkami dlhých zimných večerov sa môžete stretnúť aj v mnohých islandských múzeách. Je to množstvo modelov lodí, obrázkov, čipiek a ďalších drobností, ktoré Islanďania vytvorili. Nás vyštudovaných matematikov a programátorov zaujali najmä hlavolamy. Drevené, drôtené alebo z rybích kostí. Skvelé. Zrejme s tým súvisí aj obľuba šachu. Vraj je to jeden z najpopulárnejších športov na Islande, kde je najväčšia hustota šachových veľmajstrov. Nešlo nám to síce do hlavy s ich obľubou alkoholu, ale nejako sa s tým zrejme vedia vysporiadať.

Pri takom veľkom množstve voľného času sa vám určite stane, že si niekedy niekde len sedíte a pozeráte do diaľky. Do naozaj nedoziernej diaľky. Vzduch je čistý a chladný a tak je viditeľnosť výborná. Bez problémov vidíte hory vzdialené 60 kilometrov. Nádherné. Takže okrem spústy času je na Islande aj veľa voľného priestoru. A to je to, čo nám ľuďom žijúcim v rýchlej a plnej Bratislave, liečilo dušu.

Veľmi nám to teraz chýba. Len tak sedieť, nikam sa neponáhľať a pozerať sa do diaľky. Joj.